...Saimeri...

Celý dlhý rok som čakala a konečne som sa aj dočkala... Dnes som zase absolvovala pravidelnú návštevu milej pani doktorky-zubárky-ortopedičky (Ako sa hovorí doktorke, čo dáva zuby do pozoru???), a okrem toho, že ma obrala o pár stoviek, konečne mi sňala fixný strojček!

Momentálne sa cítim ako štrbavá, je to zvláštny pocit, ale zároveň sa nesmierne teším, že už nemám nadbytočné haraburdy v ústach... Kto si tým prešiel, vie o čom hovorím... Keď mi pred rokom "zdrátovali" zuby, cítila som sa ako luskáčik na orechy... Hlavne, keď sme mali na obed ryžu. Stále sa mi zdalo, že mi jedlo vypadáva z úst, a hrôzostrašné predstavy, že nebudem môcť celý rok poriadne papať, mi spôsobovali žalúdočné kŕče... No našťastie som si na to zvykla a už mi ani ryža neprekážala... (Hlad je veľký učiteľ... :D)

No neverila som, že mi vydrží moje odhodlanie nežuť žuvačky... Predstava v tom momente pomerne nepredstaviteľná, ale tak keď pani doktorka povedala... Síce mi zakázala aj kávu, ktorá mi vlastne ani nikdy nechutila, aj orechy a ostatné tvrdé veci, čo som tiež vlastne do úst nikdy nevkladala, ale aj čokoládu a mäkké cukríky, bez ktorých ja neprežijem... Tak som sa dobrovoľne vzdla aspoň žuvačiek... Celý rok som si predstavovala, aký to bude pocit víťazstva, keď si po roku dám žuvačku... Hm, dnes som na to nejak zabudla... Odvykla som si... Radšej sa dopujem Tic-Tacmi... :D

Ďalšia vec, ktorá mi zo začiatku robila problémy, bolo umývať si zuby aj päťkrát denne. nehovorím, že predtým som si ich poriadne neumývala, ale päťkrat je dosť veľa... Okrem toho, že som asi minula strašné množstvo zubnej pasty, nemala som nikdy ani dostatok času... A úplne "príjemné" bolo umyť si zuby v škole... Hm, ale zase som si na to tak dokonale navykla, že keď dopapám, tak utekám umývať... Keď sa spätne na to pozerám, celá tá procedúra bola pomerne otravná, a miestami som to aj oľutovala (na druhý deň som sa však znova zobudila s odhodlaním vydržať), ale teraz viem, že sa oplatilo pretrpieť to. Tú najkrajšiu odmenu za tieto útrapy je vidieť, keď sa usmejem... :)

No až teraz ma napríklad napadlo, že som vôbec neskúšala bozkávať sa so strojčekom... Neviem si to predstaviť, celý deň mi to vŕtalo hlavou. Určite to nie je nič zvláštne a dá sa na to zvyknúť ako na všetko ostatné, ale aj tak by som to chcela skúsiť... Škoda, že sa nevyskytol vhodný objekt... :D :D :D