Pýtam sa, čo sa deje,
čím som si to zaslúžila, neviem,
že sa navzájom neignorujeme,
ako predtým, kvôli jednej chladnej vete...
Kŕč neistoty ma aj tak neopúšťa,
bojím sa tešiť, čo ak to pominie?
Čo ak príde ďalšia skúška
a všetko sa ako kúzlo rozplynie?
A možno ten zlom už nastal, ja môžem si za to sama,
niekto sa mi chcel do srdca vlámať, no až neskoro som ho odohnala.
Zmes výčitiek mi v hlave pláva, a tvoj pohľad - to bola posledná rana.
Čo povedať? Prepáč, ľutujem, trpím, banujem?
Neverím, že by to niečo zmenilo,
ach, keby si ma nikdy predtým nestretol...
Komentáre
Saimeri
martha
Nestretávať je dobré...
Nemáš byť taká pekná. Môžeš si za to sama. Treba len pekne z okna. A žaluzky zatiahnuť
Saimeri - čo bude ďalej, to nevie nikto
A ešte niečo...
martha