...Saimeri...

Je najvyšší čas vyplniť prihlášku na vysokú školu. Možno to beriem až príliš vážne, ale neznamená to náhodou určiť si, ktorou cestou sa ďalej vyberiem? Neovplyvní to náhodou môj život? Prihlášky som už vypísala a, našťastie, aj odoslala, no keď som ich vypisovala, stále som mala chuť striedavo jednu z nich roztrhať a hodiť do koša... Lenže som sa nevedela rozhodnúť, tak nakoniec skončili v obálke obidve - a dokonca celé...

Už od malička som strašne nerozhodný človek. Vždy všetko analyzujem a snažím sa poriadne premyslieť každý detail. Obyčajne sa nájde niekto, kto mi vie poradiť. V tomto prípade sa záhadne nikto nenašiel. Rodičia mi povedali, že to tentokrát nechajú na mňa, pretože ide o moju budúcnosť. Mama sa tejto úlohy zriekla, aby som jej neskôr nemohla vyčítať, že na akú blbú školu ma to poslala... V podstate ich chápem a vlastne som aj rada, že nechcú zo mňa mať silou mocou doktorku alebo právničku... Ale taký malý kopanec do zadku správnym smerom tiež neuškodí...

Všetci mi hovorili, že sa mám pri výbere školy zamerať na to, čo mi počas minulých rokov išlo a čo ma bavilo... Problém je, že vďaka mojej mamke som musela byť dobrá vo všetkom. Takže toto kritérium výberu odpadáva... No a čo som sa rada učila? Myslím, že odjakživa to boli jazyky. Začalo to nemčinou, o pár rokov pribudla angličtina a v prvom ročníku na gymnáziu ma chytila španielčina. Okrem toho som rada sedela aj na matematike. Viem, pre niektorých najhorší predmet, no pre mňa logická veda, ktorá nevyžaduje žiadne siahodlhé poučky a milión dátumov a všetko má vždy svoje riešenie. (Aj riešenie, že niečo nemá žiadne riešenie je v podstate riešenie... :D )

Podľa tejto analýzy som teda poslala jednu prihlášku na matematiku a druhú na prekladateľstvo. A budem dúfať, že ma aspoň niekam zoberú... A keď nie, no tak ... to budem riešiť potom. :)